Už viac ako 40 rokov existuje v Brescii špeciálne zariadenie pre ľudí bez domova. Je úzko prepojené s noviciátom Rádu.
Verejná správa financuje 15 lôžok z 20. Päť lôžok financuje Rád, a to ako takzvané „miesta sv. Jána z Boha“: tie sú ľahko dostupné, bez zbytočnej byrokracie a bezplatné. Dobrovoľníci vypĺňajú medzery: Pravidelne prichádzajú ošetrovatelia, zastaví sa lekár, menia sa obväzy, dávkujú sa lieky, riešia sa zdravotné potiaže skôr, než sa z nich opäť stanú prípady pre nemocnicu.
Osobitnú úlohu zohrávajú novici. V druhom roku formovania tu pracujú takmer každý deň. Pre nich je to čas formovania: Stretávajú sa priamo s ľuďmi. Pomáhajú, keď sa niekto vráti opitý, sprevádzajú ho do sprchy alebo ho uložia do postele. Práca je konkrétna. Novici sa učia priložiť ruku k dielu. „Tu môže byť človek človekom, bez rukavíc,“ hovoria – nie ako v romantike, „ale ako v realite, ktorá zapácha a je náročná.“
Prežívajú tam „tajomstvo Rádu“, ako to nazval jeden novic: blízkosť k chorým, k zraniteľným – a radikálnu pohostinnosť, ktorá vydrží viac, ako by jej človek pripisoval. To formuje duchovne, ale aj kultúrne: na lôžkach totiž ležia moslimovia, budhisti, katolíci, ľudia bez vyznania; stretávajú sa tu odlišné stravovacie návyky, rituály, povahy. Napokon, ako hovoria zamestnanci, si novici odnášajú „batôžtek kultúry a spirituality“ – a pevne zakorenenú predstavu o tom, čo konkrétne znamená láska k blížnemu.
